Prečo došlo po oficiálnom osamostatnení mládeže aj k faktickému

    V predchádzajúcom článku sme sa venovali dôvodom oficiálneho oddelenia mužov, mládeže a prevádzky. Zámerne píšeme "oficiálneho", pretože na začiatku sezóny 2009/2010 klub riadili členovia predstavenstvev HK a HC spoločne, aj keď každý zastrešoval oblasť, ktorá mu podľa kompetencií prináležala. Koncom apríla 2009 J.Plandora navrhol M.Lukáčikovi, aby sa vymenili, pretože by sa radšej venoval športovej oblasti ako marketingu a ekonomike, ale nakoniec pokračovali podľa pôvodného plánu s tým, že jeden pracoval na príchode trénera a skladbe mužstva a druhý zabezpečoval rozpočet a komunikáciu so sponzormi. V druhej polovici júna sa však M.Lukáčik rozhodol návrh na výmenu prijať. Bol vyčerpaný, pretože predchádzajúce obdobie ho stálo veľa síl a zároveň vedel, že J.Plandora sa najlepšie cíti v pozícii riaditeľa a preto vyvíjanie tlaku na zmenu, či už priameho alebo nepriameho, bude iba otázkou času. Marketing však robiť nechcel, pretože ho to viac ťahalo k mládeži. Naviac, vzhľadom k pripravovanému prevodu mládežníckych licencií, bolo potrebné vyriešiť aj personálne zmeny v predstavenstvách obidvoch akciových spoločností. Preto po aprílovom odstúpení Vladimíra Danišku odstúpili v júli 2009 zo svojich funkcií v predstavenstve HK a.s. aj Marián Lukáčik a Dušan Repa a zostali iba v predstavenstve HC a.s.. Do predstavenstva HK a.s. bol doplnený Peter Pravda. Čo sa týkalo kompetencií, D.Repa pokračoval v riadení prevádzky štadióna a M.Lukáčik sa začal venovať vedeniu mládeže. Staronový riaditeľ J.Plandora mal v kompetencii A-mužstvo vrátane financií a marketingu, pričom podľa jeho slov zo stretnutia s fanúšikmi koncom júna vyzeralo zabezpečenie rozpočtu veľmi nádejne: „Na sponzoroch pracujem už od začiatku mája a verím tomu, že rozpočet sa nám podarí naplniť. Máme oslovených asi 50 partnerov, z ktorých väčšina sa stavia k spolupráci kladne. Začínajú prebiehať rozhovory o doplnení akciovej spoločnosti o nových akcionárov. A samozrejme, hľadáme strategického partnera, ktorý by nám vedel podať pomocnú ruku nejakou väčšou čiastkou. Intenzívnejšie začíname rokovať aj s pánom primátorom o podpore rôzneho charakteru. Budeme sa častejšie stretávať a hľadať všetky možnosti, ako lepšie financovať klub. Prvou myšlienkou je zainteresovať do HC Nitra širokú verejnosť, ktorá si môže odkúpiť svoje klubové akcie. Verím, že táto cesta našich priaznivcov osloví a aj touto formou sa nám podarí nejaké financie do klubu zabezpečiť.“ V HC a.s. boli zriadené tri bankové účty z dôvodu oddeleného financovania a to prevádzkový, mládežnícky a obchodný účet. Na prevádzkový a mládežnícky účet mali spoločnú dispozíciu M.Lukáčik a D.Repa. Podľa zmluvy o postúpení marketingových práv chodili peniaze od sponzorov a reklamných partnerov na obchodný účet HC, s ktorým disponoval výlučne J.Plandora a používal ho na chod A-mužstva. Optimizmus vzbudzovali aj vyhlásenia na predsezónnej tlačovej konferencii o zámere stabilizovať klub, aj keď tie boli už tradične vyslovované pred každou sezónou, ale teraz zaznelo doslova toto: "Môžem povedať, že toľko zmluvne dohodnutých sponzorov ako máme teraz sme počas predchádzajúcich rokov nemali". Všetko naozaj vyzeralo tak, že klub by nemal mať vážnejšie problémy so záujmom sponzorov. Napriek týmto vyhláseniam, už v prvej polovici sezóny sme začali mať ako predstavenstvo HC obavu o napĺňanie rozpočtu pre A-mužstvo. Na každom zasadnutí bolo síce vedením HK deklarované, že ak prídu peniaze od veľkého avizovaného sponzora v súvislosti s výstavbou cesty R1, nebude problém, ale trvalo to už pol roka a stále viac bolo jasné, že z toho nič nebude. Začínali sa už dostavovať vážnejšie finančné problémy. Začiatkom decembra bolo cítiť aj z polsezónneho rozhovoru, že situácia nie je dobrá. Nezáujem akcionárov pokračoval, ale s konštatovaním riaditeľa o tom, že zostal na všetko sám, sa celkom súhlasiť nedalo, pretože v tom čase už nemusel riadiť prevádzku štadióna a mládež, ktorú riadili práve dve z osôb spomínané v rozhovore. Naviac v decembri 2009 bolo zahájené reštrukturalizačné konanie na HK Nitra a.s. a nikto s istotou nevedel, čo všetko bude nasledovať. Obávali sme sa, aby sa zase nezačali robiť záväzky už aj na novú a čistú a.s. HC Nitra, pretože cez HC bežalo aj financovanie mužov. Mali sme predovšetkým zodpovednosť za použitie dotácií na mládež a na prevádzku štadióna a chceli sme predísť tomu, aby dochádzalo k nátlakom na ich použitie na iné účely. Preto sme ako predstavenstvo HC písomne oznámili všetkým zainteresovaným v klube, že po letnom oficiálnom oddelení, dochádza od 1.januára 2010 aj k faktickému oddeleniu prevádzky, mládeže a A-mužstva. Naďalej však mohlo A-mužstvo využívať zmluvu o združení medzi HC a HK, riaditeľ mohol naďalej disponovať obchodným účtom HC a tak nedošlo k žiadnemu obmedzeniu činnosti A-mužstva. Toto sa ale stretlo s veľkou nevôľou vedenia HK a opäť došlo k zhoršeniu vzťahov. Najbližší konflikt prišiel hneď začiatkom januára 2010, kedy mesto Nitra poslalo dotáciu na energie na 1.štvrťrok 2010 na prevádzkový účet HC a vedenie HK chcelo tieto financie použiť na výplaty pre hráčov. D.Repa, ako osoba zodpovedná za prevádzku štadióna, sa vedenia HK spýtal, kto a kedy ich vráti. Odpoveď bola v podstate v tom zmysle, že sa o to nemá starať. Toto D.Repa odmietol, pretože predpokladal, ako to nakoniec dopadne, pričom zodpovednosť za nesprávne použitie dotácie by nemali štatutári HK, ale štatutári HC. Vedeniu HK výslovne povedal, že dotáciu určenú na energie použije iba na energie. Napriek tomu bol pred hráčmi vedením HK obvinený, že peniaze ktoré sú na účte odmietol dať na ich výplaty, ale zaplatil nimi elektriku. Hráči samozrejme nemohli tušiť, že ide o účelové tvrdenie a že dotácia bola použitá presne na ten účel, na ktorý bola určená a tak sa vybrali za D.Repom, aby im dal "ich" peniaze. On im síce vysvetlil, čo sa stalo naozaj, ale aj keď to určite museli chápať, časť z nich to naďalej brala tak, že peniaze už mali skoro v rukách a niekto ich o ne pripravil. Tým niekým bol práve vtedy D.Repa a každý z hráčov v tej chvíli zabudol, že aj on bol jedným z ľudí, ktorý ešte nedávno nosili svoje peniaze na ich výplaty. V takejto atmosfére neustáleho hľadania vinníkov a neprajníkov sa pracuje veľmi ťažko. Bolo otázne, či má ešte vôbec nejaký zmysel pokúšať sa o nejakú užšiu spoluprácu. Definitívne sme sa utvrdili, že najzmysluplnejšou činnosťou, ktorej sa oplatí venovať čas, energiu a financie je výchova mládeže a preto sme považovali za úplne prirodzené, že každý z funkcionárov klubu sa bude naďalej venovať tomu, k čomu viac inklinuje. Z pohľadu platnej legislatívy SZĽH to bolo úplne v poriadku, fungovalo to tak v nejednom klube a tak sme na tom nevideli nič zlé. Vtedajšie vedenie HK v skutočnosti nemalo záujem o výchovu mládeže a netajilo sa tým, že si radšej "kúpi" hotových hráčov, ako má mať trpezlivosť a náklady s výchovou vlastných. Dôkazom vtedajšej filozofie klubu je okrem iného skutočnosť, že v sezónach 2005/2006, 2006/2007 a 2007/2008 nebol v pôvodnom extraligovom kádri A-mužstva ani jediný vlastný odchovanec z ročníkov 1985-1989, pričom napríklad ročník 1988 bol jedným z najúspešnejších ročníkov za predchádzajúcich 10 rokov (majstri Slovenska starších žiakov a o rok aj majstri Slovenska v doraste). Po športovej stránke skončila sezóna 2009/2010 semifinálovou účasťou, čo bol v tom čase veľký úspech, ale po ekonomickej stránke sa predchádzajúce obavy potvrdili. Z dlho avizovaného veľkého sponzora nebolo nič a o tom, aká časť rozpočtu nebola vykrytá, vedia najlepšie ľudia, ktorí do vedenia klubu nastúpili v apríli 2010.

    Opäť treba zdôrazniť, že osamostatnenie mládeže nebolo iba akýmsi dočasným riešením. Naopak, práve tvrdenie o dočasnosti, ktoré sa s obľubou používalo ako argument na opätovné spojenie mužov a mládeže, je vytrhnuté z kontextu udalostí, ktoré sa vtedy udiali. Nie je úplne jasné, čo alebo koho prianie bolo v skutočnosti za záujmom o opätovné spojenie, ale indícií, že išlo o niečo účelové, je viac. Nahráva tomu aj fakt, že najhorlivejšími bojovníkmi za opätovné spojenie mužov a mládeže boli práve tie osoby z prostredia klubu, ktoré pár rokov predtým považovali mládež za jeho príťaž.