Čo predchádzalo prevodu licencií z HC na MMHK

    V marci 2012 sme obdržali požiadavku Licenčnej komisie SZĽH, aby sme na základe podnetu HK Nitra zdokladovali úhrady za súťažné mládežnícke licencie z júla 2009. V súvislosti s tým sme sa neoficiálne dozvedeli, že HK Nitra žiada o vrátenie mládežníckych licencií, pretože HC Nitra mu za licencie nezaplatil odstupné. Bolo to pre nás prekvapenie, pretože túto záležitosť sme považovali za dávno uzavretú. Skoro tri roky nedostal HC ani jedinú ústnu či písomnú výzvu na úhradu, nikto z HK nepožiadal ani len o inventarizáciu pohľadávky v zmysle zákona o účtovníctve. Naviac takáto pohľadávka nefigurovala ani v aktívach HK na prelome rokov 2009/2010, kedy začínala reštrukturalizácia. Ak by sa tam taká pohľadávka nachádzala, dozorný správca by určite vyzval HC na jej úhradu. O účelovosti podnetu svedčí aj to, že sme ho nedostali ani na vedomie a zo strany HK nebol ani jediný pokus o spoločné rokovanie. Je pravda, že v hotovosti sme symbolickú sumu za licencie nezaplatili, ale HC bolo veriteľom HK a tak ju započítalo s pohľadávkami. V skutočnosti však autorom uvedeného podnetu nešlo o nejakú úhradu, ale o účelový pokus získať takýmto spôsobom mládežnícke licencie, pretože na tomto sa pracovalo už dávno predtým. Napriek všetkému sme v stanovenej lehote odoslali Licenčnej komisii požadované doklady. Aj sme sa pritom pobavili, pretože keď sme pátrali, kto bol autorom podnetu, v predstavenstve HK sa nevedeli rozpamätať, kto ho podpisoval a predseda dotyčnej zväzovej komisie nám zase podnet odmietol ukázať s tým, že ho uvidíme až pri prerokovávaní na zasadnutí komisie, ale mali sme sa k nemu vyjadriť ešte predtým. Zvláštny postup, pretože aj ten najväčší zločinec má právo oboznámiť sa s obvinením ešte pred konaním súdu. Záujem licenčnej komisie by bol v poriadku, pokiaľ by článok 5 smernice tej istej komisie o prevode súťažných licencií nehovoril, že vysporiadanie úhrad za licencie je výhradne (!) záležitosťou odstupujúceho a preberajúceho klubu. To znamená, že uvedená komisia sa daným podnetom nemala vôbec zaoberať, resp. naň mala odpovedať, že jej neprináleží sa ním zaoberať. Postup zo strany HK bol účelový aj z toho dôvodu, že v zmluve o prevode licencií sa nič nehovorilo o ich vrátení. Inými slovami, pri pochybnostiach o finančnom vysporiadaní, nevzniklo druhej strane oprávnenie na návrat do pôvodného stavu, ale mala požadovať dodržanie finančného plnenia. Napriek tomu, že my sme predložili doklady a druhá strana iba čestné vyhlásenie, komisia sa podnetom zaoberala. V slovenskom hokeji nič prekvapujúce. A zvláštne bolo aj jej zasadnutie. Predsedom komisie bol dnes už nebohý člen výkonného výboru SZĽH Vlastimil Chvojka, ktorého bolo v tej sezóne pomerne často vídať na extraligovom hokeji v Nitre. Komisia nám dala lehotu do 19.mája 2012, aby sme jej predložili písomné stanovisko vyriešenia „problému“. Opäť nás nikto z HK neoslovil na rokovanie, ale pritom dňa 7.mája 2012, teda 12 dní pred oficiálnym verdiktom, sme si v regionálnych novinách prekvapene prečítali ako hotovú vec, že licencie prejdú na občianske združenie, ktoré HK zakladá v súčinnosti s mestom. Ukážka arogancie moci. Pokus "pritlačiť" nás bolo cítiť aj zo záujmu licenčnej komisie o spomínaný podnet. Okrem toho, že podľa vyššie citovanej smernice je úhrada za licencie výhradne záležitosťou obidvoch klubov, podľa čl.6 tej istej smernice nám v skutočnosti nebolo možné len tak bezdôvodne odobrať licencie. Preto sme zámer komisie vyniesť verdikt v prípade nedohody klubov chápali skôr ako určitú formu "upozornenia". Bolo nám jasné, že aj keby sme s „kauzou“ licencie za päť minúť vyhrali každý občiansky súd, ataky by sa len stupňovali a spôsob, ako HC pripraviť o licencie, by sa hľadal naďalej. Dobre informovaný zdroj zo SZĽH nám totiž prezradil, že pokus o získanie licencií bez nášho súhlasu sa odohral už počas leta 2011. Vtedy údajne malo byť dôvodom tvrdenie, že zmluvy o prevode mládežníckych licencií nepodpísali v lete 2009 oprávnené osoby a tak mali byť neplatné. Nemenovaná osoba zo SZĽH bola vtedy na stretnutí v Nitre, kde sa okrem iného konzultovalo, aké by boli v tomto smere možnosti. Mená účastníkov a miesto stretnutia si zatiaľ necháme pre seba, aj keď by to určite bolo celkom zaujímavé. Nakoľko toto stretnutie bolo o nás a bez nás, muselo sa tam naozaj riešiť niečo, čo nebolo úplne s našou vôľou. Aby sme však boli korektní, uvedená osoba vtedy pánom v Nitre vysvetlila, že z pohľadu SZĽH sú tieto zmluvy podpísané oprávnenými osobami a sú v poriadku. Zrejme iba preto nedošlo k oficiálnemu podnetu. V tejto súvislosti sa však ponúka otázka, prečo sa už vtedy nevytiahla nejaká pohľadávka voči HC za neuhradené licencie. Keďže teória o neoprávnených osobách bola nepriechodná, zrejme sa hľadali iné možnosti.

    Čo sa týka SZĽH, okrem postoja uvedenej komisie z apríla 2012, máme aj ďalšiu skúsenosť z leta 2011. S odstupom času sa pri skladaní mozaiky ukazuje, že toto mohlo mať priamu súvislosť so stretnutím, o ktorom píšeme vyššie. V septembri 2011 sme od SZĽH dostali iba tretinu reklamnej sumy napriek tomu, že v júni 2011, teda 3 mesiace predtým, s nami SZĽH podpísal zmluvu na celú sumu, ktorú sme mali hneď aj vyfaktúrovať. O konkrétnych číslach sa dočítate v niektorom z budúcich článkov. Keďže všetky slovenské kluby okrem nášho dostali celú sumu jednorazovo, pátrali sme na SZĽH po dôvode a argumentovali sme, že predsa máme podpísanú zmluvu na celú sumu. Generálny manažér Otto Sýkora sa v telefóne vyjadril, že je to z dôvodu nejakých problémov, ktoré máme v Nitre, ale viac sa k tomu nechcel vyjadriť. Člen VV SZĽH Róbert Švehla, ktorý mal na starosti oblasť mládežníckeho hokeja dôvod vysvetliť nevedel, až opäť spomínaný Vlastimil Chvojka nám v telefóne vysvetlil, že zvyšné dve tretiny budú vyplatené v ďalších dvoch sezónach, keď bude jasné, kto bude držiteľom mládežníckych licencií. Vedeli sme, že ľudia z vedenia HK sa snažia získať mládežnícke licencie, ktorých držiteľom bolo HC a z "vysvetlenia" zväzu bolo jasné, že sa naozaj niečo chystá. Keďže SZĽH nemal v tom čase žiadny oficiálny dôvod na takéto úvahy, nechápavo sme sa pýtali, prečo by ich držiteľom nemal byť HC Nitra alebo akú záruku má zväz u iných klubov, že práve oni budú držiteľmi licencií aj v ďalších sezónach. Odpoveďou nám bolo iba poučenie o tom, že máme byť spokojní aj s tretinou, lebo na tú sumu nemáme žiadny právny nárok. Áno, mali sme „iba“ zmluvu podpísanú prezidentom SZĽH. Mimochodom, ak niekto pozná systém fungovania hokejového hnutia a dôkladne si preštuduje smernice, normy a stanovy SZĽH, musí dospieť k názoru, že celá táto legislatíva dáva možnosť koncentrácie moci a autoritatívneho vystupovania voči hokejovým klubom. Vymýšľajú sa komplikované formulácie noriem, z ktorých je často jasné iba jedno - kluby síce majú na veľa vecí právo, ale právny nárok skoro na nič. Kluby sa aj v prípade nespokojnosti boja ozvať, pretože neposlušným klubom môže hroziť nepridelenie súťažnej licencie alebo zníženie dotácie. Čuduje sa ešte niekto, prečo je slovenský hokej v takom stave?

    Povedali sme si, že voči tejto mašinérii nemá zmysel bojovať. Niekto si myslí, že z hokeja máme nejaký profit, ďalší zase vie, že to tak nie je, ale ochotne v tom toho druhého nechá len kvôli nejakým svojim osobným záujmom. Tak nejako to bolo aj s prevádzkou zimného štadióna. Keď sme už nevedeli inak vysvetliť, že zisk z prevádzky je nezmysel a naviac sa štadión z rôznych dôvodov stával neschopným prevádzky, odstúpili sme v júni 2011 od nájomnej zmluvy. Štadión si vzápätí za tých istých podmienok prenajal HK Nitra, pričom od januára 2012 platí všetky energie v plnej výške Správa športových a rekreačných zariadení mesta Nitra. A keďže sa zistilo, že na štadióne sme naozaj nezarábali, niekomu možno napadlo, že asi zarábame na mládeži. Tak sme sa na jar 2012 rozhodli, že aj s mládežou urobíme rovnaký krok, ako so štadiónom, aby sa mohli kompetentní na vlastnej skúsenosti presvedčiť, ako mládež naozaj žije. Tlaky na spojenie boli údajne aj preto, že sme si vraj mali v minulosti zobrať z HK niečo funkčné (mládež). To však mohol povedať len niekto, kto nepoznal realitu. Keby nám to niekto z HK povedal aj oficiálne, nasledovala by naša otázka, či sa HC dostalo k mládežníckym licenciám od svojho predchodcu v lete 2009 inak, ako HK v lete 2005 od toho svojho. Keďže sme už na tieto hlúposti nevedeli inak reagovať, rozhodli sme sa, že bude lepšie súhlasiť s prevodom licencií. Najčudnejšie bolo, že nás nikdy nikto nepozval na rokovanie a neodprezentoval nám, čo vlastne od nás chce. Vždy sa jednalo o nás a bez nás, prípadne sme sa iba sprostredkovane dozvedali odkazy, že aj tak sa spojíme a hotovo. Dňa 2. júla 2011 sa na celoslovenskom spravodajskom portále www.sme.sk a dňa 4. júla 2011 aj v regionálnych Nitrianskych novinách vyjadril dokonca primátor mesta nasledovne: „Do budúcna chceme smerovať vývoj v hokeji k tomu, aby bol v Nitre iba jeden klub.“ Aj keď toto vyjadrenie zapadalo do kontextu vtedajších udalostí, stále sme naivne očakávali, že si s nami niekto sadne a na konkrétnych dôvodoch vysvetlí, čo robíme zle a prečo by sme sa mali spojiť s mužmi alebo odovzdať mládež niekomu inému. Ničoho takého sme sa však nedočkali. Pritom my sami sme nikdy nepovedali, že sme navždy proti spojeniu. Podľa našich predstáv, ktoré sme deklarovali vedeniu HK a aj primátorovi, malo byť zachované oddelenie minimálne dovtedy, pokiaľ nebude mať HK vysporiadaný celý reštrukturalizačný plán. Až potom sme si mali sadnúť a hľadať možnosti, ako ďalej. Nakoniec, boli sme a stále aj sme akcionármi obidvoch a.s., či HK alebo HC a tak sme nemali žiadny dôvod na nejaké vyhýbanie sa spolupráci.

    Pri tom všetkom, čo sa dialo, bolo pre nás pomerne zarážajúce, že nitriansky mužský hokej sa dlhodobo nachádzal na pokraji existencie, ale stále sa riešila iba mládež, pričom tá fungovala, dosahovala kvalitné výsledky a patrila medzi špičku na Slovensku. Napriek tomu neustále dochádzalo k hádzaniu „udičiek“ o spájaní klubov a k zneisťovaniu trénerov, rodičov a partnerov klubu. Tu treba jasne povedať, že okrem ekonomických problémov a nekoncepčnosti je veľkou brzdou nitrianskeho hokeja predovšetkým konfrontačné a nežičlivé prostredie. Keď sa pozrieme na medziľudské vzťahy, málokde sú tak pokazené a toto nespôsobili nejakí neprajníci klubu, ale ľudia v klube. V takom prostredí sa naozaj ťažko napreduje. Povedali sme si, že licencie prevedieme a budeme len radi, keď si ľudia budú môcť na vlastnej skúsenosti porovnať dve samostatné etapy. Vzhľadom k tomu, že malo ísť o prevod na občianske združenie, ktorého členmi mali byť rodičia mladých hokejistov, vedeli sme, že ak to bude transparentné, sami zistia, že čísla, ktoré sme vždy zverejňovali ako jediní na Slovensku, sú pravdivé, aj keď tu občas lietali „zaručené“ informácie, o aký výhodný biznis ide. Preto sme na stretnutí s vedením HK vzniesli iba dve podmienky – stiahnutie nezmyselného podnetu na licenčnú komisiu a prevod licencií nie na HK, ale na iný subjekt. Odpoveď bola súhlasná a tak sme boli hneď dohodnutí.

    Na záver a na odľahčenie - cena za odstúpenie mládežníckych licencií z HC Nitra a.s. na MMHK Nitra bola v auguste 2012 stanovená na 1,-EUR (slovom jedno euro). Túto sumu nám dodnes nikto neuhradil. Zrejme by sme sa tiež mali obrátiť s rovnakým podnetom na Licenčnú komisiu SZĽH, aby nám MMHK vrátil licencie, pretože ich neuhradil... :-)